Od začiatku januára stúpla minimálna mzda na 700 eur mesačne, respektíve
na 4,023 eura za hodinu. Na výške minimálnej mzdy sa prvýkrát v
histórii dohodli odbory a zamestnávatelia, uviedol Košč. Dodal, že ak by
nedošlo k dohode medzi Konfederáciou odborových zväzov (KOZ) SR a
zamestnávateľmi, výška minimálnej mzdy by sa stanovila na 691 eur podľa
vzorca v zákone.
"V prvom rade sme sa dokázali dohodnúť bez akýchkoľvek politických vplyvov," uviedla prezidentka KOZ Monika Uhlerová. "V
najbližšom období vidím ako dôležité otvárať koncept dôstojnosti v
rámci diskusií o minimálnej mzde a začať seriózne hovoriť o takzvanej
dôstojnej minimálnej mzde," dodala.
Slovenská minimálna mzda je nielen jedna z najnižších v Európskej únii
(EÚ), ale aj jej kúpyschopnosť je jedna z najnižších, upozornil Košč na
základe analýzy minimálnych miezd v EÚ, ktorú vydal nemecký inštitút
ekonomického a sociálneho výskumu WSI Nadácie Hansa Böcklera.
Minimálna mzda SR je piata najnižšia spomedzi porovnávaných krajín EÚ,
spresnil analytik podľa porovnania nominálnej hodinovej minimálnej mzdy.
Z hľadiska výkonu ekonomiky a pridanej hodnoty SR predbiehajú aj
krajiny, ktoré sú na tom horšie než Slovensko.
Avšak na základe výšky hodinovej minimálnej mzdy, upravenej cez paritu
kúpnej sily (PPS), čiže pri zohľadnení kúpyschopnosti v jednotlivých
krajinách sa výška minimálnej mzdy SR (4,25 eura) prepadla ešte viac a
tohto roku je druhá najhoršia, pred Bulharskom (4,12 eura), upozornil
odborár. SR v hodinovej minimálnej mzde v parite kúpnej sily spomedzi
krajín mimo EÚ dobehlo aj Severné Macedónsko (4,74 eura) a Srbsko (4,21
eura).
"Verejná diskusia o mzdách je tu zásadne zlá," zhodnotil Košč.
Uviedol, že v posledných rokoch je výpočet parity kúpnej sily pre
Slovensko spochybňovaný z dôvodu zmeny vo výpočte. Analytik dodal, že aj
keby sa zobrali do úvahy výpočty Inštitútu finančnej politiky, o akú
veľkú odchýlku by mohlo ísť, tak sa dá predpokladať, že prepad Slovenska
v rebríčku by nastal aj tak a namiesto druhého miesta by SR bola na
tretej až štvrtej priečke.
Z analýzy inštitútu Nadácie Hansa Böcklera vyplýva podľa Košča aj fakt,
že hoci pri raste minimálnej mzdy na Slovensku zneli výstrahy, že podiel
minimálnej mzdy na priemernej mzde narastie na rekordné a neudržateľné
hodnoty, tak ani v podiele minimálnej mzdy na priemernej mzde, ani v
podiele minimálnej mzdy na mediáne SR nevyčnieva.
Štúdia sa venuje aj rastu reálnych miezd v EÚ. Slovensko je v prvej
trojici krajín, kde došlo k poklesu reálnych miezd. Na Slovensku klesli o
3,4 %, v Česku o 6,2 % a v Estónsku o 6,7 %, uzavrel Košč.